Markovičov básnický traktát, je z hľadiska ozvláštnenia a inakosti v kontexte súčasnej slovenskej poézie výnimočný. Ide o poéziu, ktorá nemá ambíciu odrážať tzv. skutočnosť, ale ducha bytia. Z jagavej a rýdzej spirituality, s ktorou tu má čitateľ do činenia, vzniká neuchopiteľný sediment. Autorov text tak ponúka možnosť zúčastniť sa na umelecky originálnom prežití plnosti ľudského bytia, v ktorom je najdôležitejší návrat k (svojej) božskej podstate alebo presnejšie návrat k pravému ja. Očistná a nadosobná duchovná perspektíva tu presahuje akúkoľvek osobnú traumu. Fotografie Viki Kollerová. Parametre:
